Dejstvo prvé - Zápalka
15.09.2007 01:28:40
Príbeh, ktorý sa možno začal práve v tvojom mestečku..
Pozrel som sa na hodinky.
- Počuj! Už ma to fakt nebaví!
- Čo ťa nebaví?
- Nebaví ma sedieť tu a kukať na ten tvoj znudený ksycht.
- Tak nekukaj! A nie som znudený, len premýšľam...
- Áno, viem... Už od soboty premýšľaš...
- Ťa to sere? Mám problém, tak nad ním predsa premýšľam.
- A budeš ešte dlho premýšľať? Lebo ak áno, tak si ešte skočím pre jedno pivo.
- Dones jedno aj mne. Do tohto mi padol nejaký chrobák. Asi včela...
Pri výčape bolo rušno. Páchlo to tam od oleja z monteriek a od dychu podnapitých hostí.
Bol tam hluk a musel som kričať, aby ma Zápalka počul, čo mi má načapovať.
Zápalka je divná postava. On sa vlastne ani nevolá Zápalka. Nazval ho tak jeden kamarát, lebo mu tú zápalku pripomínal. A zápalku asi pripomínal mnohým, lebo medzi sebou sme ho tak volali vsetci..
Zápalka bol chudý chlapík bez pliec a bez iných nerovností na tele, ktorý končil asi vo výške meter osemdesiat malou, väčšinou usmiatou hlavou. Pracoval vo výčape v krčme, do ktorej sme v poslednom čase chodili takmer denne.
Položil som pivo pred Jusufa.
- Zápalka ti odkazuje, že už nemáš piť!
- Ale kokot mi odkazuje! Nevymýšľaj si! Veď ten ani nevie, ktorý z tých všetkých vagabundov som ja.
- Ja som mu ukázal, ktorý si ty... Ty debil!
- Daj pokoj!
- Dnes je slečna nejaká citlivá...
- Veď ti vravím, že nemám náladu. Všetko je napiču!
- Tak choď domov a hoď si to!
- Možno to aj urobím.
- Si fakt debil!
- Ničomu nerozumieš.
- Ako by som mal niečomu rozumieť, keď tu celé dni len sedíš a "premýšľaš"... Vidím len, že si nejaký divný a chováš sa, ako debil!
- Hmm...
- Aj v sobotu si sa tu ožral jak debil a bol si zas silný!
- Vravím ti, že vôbec ničomu nerozumieš. A debil si ty, ty kokot!
Jusuf si odpil z piva a s veľkým povzdychom si vytiahol ďalšiu cigaretu.
- Všetko je napiču! Nestojí to tu ani za hovno! Už nemám nič! A nikoho...
- Naozaj by si sa mohol vyjadriť trochu konkrétnejšie. Aspoň svojim kamarátom.
- Akým kamarátom? Ja už nemám ani kamarátov.
- Tak na keru piču tu s tebou celé dni vysedávam a kukám na ten tvoj debilný ksycht, keď nie sme kamaráti...?
- Ja som ťa sem nevolal...
- Jusuf, tebe už asi fakt načisto jebe.
- Nehovor mi "Jusuf"! Už som ti to x-krát povedal! Nie som žiadny "Jusuf"!
- Nie, nie si. Ty nie si Jusuf, ale kokot! Asi ťa budem oslovovať Kokot.
- Keď myslíš... Ale nehovor mi "Jusuf"!
Jusufa z nejakého dôvodu vždy iritovalo, keď som ho oslovil "Jusuf". Nikdy mi však nepovedal, prečo ho to tak hnevá, len ho to proste zakaždým vytočilo.
- Tak čo, Ju... Kokot, vyklopíš konečne, čo ti je? Alebo poviem Lacimu, nech ti preventívne dá na piču?
- Heeen teeen...? Veď by som ho zabil!
- No, lenže Laci sa nikdy nebije sám, veď vieš...
- Zabijem ich všetkých! Ľavou zadnou!
- Nejaký si silný, počuj! Hehe... Ozaj! Niekto mi spomínal, že si v sobotu každému oznamoval, že ideš do légie!
- Veď aj idem! Alebo si to tu rovno hodím a bude pokoj.
- Prečo chceš ísť do légie?
- Už ma to tu nebaví... preto! A kokotovi Ludevítovi rozbijem hubu! O légii ti určite povedal ten čurák! Buzerant!
- Veď si to tu vraj vykrikoval na celú krčmu, ty debil! Kludne mi to mohol povedať ktokoľvek. Aj Zápalka.
- Ale povedal ti to Ludevít...
- Na tom predsa nezáleží!
- Vám na ničom nezáleží. Vy nie ste kamaráti, ale kurvy!
Jusuf vstal a vyzeral, že chce odísť, no nakoniec si to namieril k záchodom.
No veď preto! Keby teraz odišiel, vážne by ma nasral. Ten debil!
- Vyjebané hajzle! Nedá sa tam ani normálne vyšťať! Humusácky pajzel!
- Chceš ešte pivo?
- Neviem... Dones, keď chceš...
Vybral som sa teda opäť k výčapu, no cestou som si ešte skočil aj ja na záchod.
- No fakt je to humáč! Mláky šťanky a smrad, ako v žumpe!
- Veď som ti vravel...
- Fuj!
- Je to tu všetko napiču!
- Nejak sa okosilo. Mal som si zobrať aj bundu...
- Nemá to tu žiadny zmysel.
- Že ťa to stále baví...
- Nebaví...
- Povedz mi už konečne o čo ide! Nepáči sa mi, že si taký divný v poslednej dobe.
- Tak tebe sa to nepáči? A čo mám povedať ja?
- Čo máš povedať ty? No mohol by si mi napríklad konečne vyklopiť, prečo si taký kokot v poslednej dobe!
- Nechce sa mi o tom hovoriť.
- Tak si to hoď!
- Idem do légie.
- Prečo?
- Lebo musím.
- Musíš?
- V piatok mi Petra povedala, že ju to už so mnou nebaví...
- Tušil som, že v tom bude nejaká ženská!
- Petra nie je "nejaká ženská"!
- No dobre, tak nie je...
- Ľúbim ju! Ju to ale už nebaví...
- Nedá sa nič robiť, musíš ísť do légie... hehe...
- Rob si piču!
- Naozaj chceš ísť do légie, len preto, že ťa nechala Petra?
- Som zvedavý, čo by si robil ty! Lenže ty žiadnu babu nemáš, tak to nemôžeš pochopiť...
- Iste, máš pravdu. Vy všetci žijete úplne v inom svete, lebo máte svoje frajerky, len ja som ten "autsajder", čo nič nechápe... Asi by som mal ísť do légie aj ja.
- Veď choď! Nikto ti v tom nebráni.
- No hej... nikto... len môj zdraví rozum... hehe...
- Ty a tvoj zdravý rozum!
- Viem, že pre teba je to neznámy pojem.
- Neprovokuj!
- Kedy chceš ísť do tej légie?
- Nechcem... musím!
- Ó.. Áno.. prepáč! Musíš! Petru to už s tebou nebaví, tak musíš ísť do légie.
- Si kokot! Nie preto musím! V sobotu som sa ožral jak cicina a každému som tu prísahal, že odchádzam do légie. Keby som nešiel, vyzeral by som jak kokot! Každý by sa mi posmieval. Všetko je to tu úplne napiču!
Odpil som si z piva.
Jusuf si zapálil ďalšiu cigaretu a ustarostene si premeriaval svoj pohár.
- Pôjdem s tebou.
- No jasné! Už to vidím!
- Nie... Myslím to vážne!
- Ty predsa nemáš žiadny dôvod. Vieš aké vecisom počul o légii?
- Aké veci si počul?
- Tam skapeme!
- Neskapeme.
- No veď uvidíš!
- Neuvidím. A neuvidíš ani ty! Mám nápad...
Jusuf sa na mňa zadíval a nevyzeral pri tom vôbec nadšene.
- Aký máš nápad?
- Mám celkom dobrý nápad! Hehe...
- Poznám tie tvoje dobré nápady! Zas nejaká pičovina...
- Nie! Tento sa ti bude páčiť!
- No tak hovor.
- Ty si tu každému nabulikal, že si pevne rozhodnutý ísť do légie, však?
- Veď hej...
- Hmmm... Lenže do légie vlastne ísť vôbec nechceš.
- A kto by chcel? Vraj je to sto krát horšie, ako u nás vojenčina. Tam sa s tebou nehrajú!
- No veď hej! Do légie teda nejdeme.
- Ja musím!
- Viem, že musíš. A konečne je mi jasné, prečo musíš...
- Tak teda čo? Rozprávaš, jak nejaký kokot z detektívky!
- Hmmm... Povieme všetkým, že ťa do tej légie odprevadím.
- To je ten dobrí nápad?
- Povieme, že ťa tam odprevadím, pekne sa s každým rozlúčime, pobalíme si veci a vyrazíme.
- Ti tuším fakt načisto jebe! A kde je ten dobrý nápad?
- Zatiaľ mám len túto prvú časť dobrého nápadu, ale verím, že cestou nás napadne aj ten zvyšok.
- Aký zvyšok?
- No ten ozaj dobrý... Verím, že dačo vymyslíme a cestou zažijeme iste aj kopec srandy.
- Netúžim s tebou zažívať kopec srandy.
- A túžiš zažiť kopec srandy v légii? Debil...
- Netúžim, ale ja tam musím ísť! Nebudem tu robiť zo seba kokota!
- Tak ma neser, chod domov, vyspi sa na to a zajtra sa tu stretneme v nejakom normálnom čase.
- Čo je pre teba normálny čas?
- Neviem, niekedy doobeda.
- Tento pajzel otvára o desiatej.
- Stretnime sa teda okolo jedenástej. Tu vonku na dvore, pri tomto stole.
- Ešte uvidím. Vôbec sa mi to nepáči.
- Vyspíme sa na to a keď, tak si dáme aspoň nejaké pivá.
- No veď uvidím. Aj tak nebudem celú noc spať. Už ani včera som nevedel zaspať.
- Teraz už tiež mám nad čím premýšľať... asi toho veľa nenaspím ani ja. Vidíme sa zajtra.
- Ešte uvidím...
Komentáre