NA PREDPIS (úlet II.)
15.12.2008 14:46:39
Niečo o mne.. zo mňa.. možno v trochu netradičnom štýle..
Nedávno som si uvedomil, že sa okolo mňa všetko tak veľmi zmenilo. Už sa nemusím stavať na špičky, ak sa chcem pozrieť, čo je na stole. Už mi dávno nikto neudrel po prstoch, aby som sa nešpáral v nose a tiež už dávno nezaznela nepríjemná otázka: "Ty chceš prepadnúť?"
Asi som trochu zostarol. Čím ďalej, tým viac to cítim.
Raz niekto povedal: "Dospelý je ten, kto už zomrel, lebo ďalej už asi nedospeje."
Nedeľná rodinná idylka. Po dvoch litroch si pravidelne dávame rande pod stolom. Je dosť veľký, aby mohol pohltiť naše prasačie ksychty.
Listy len chodia a chodia, jeden za druhým a ešte kopa ďalších. Ak nemáš na ne chuť, kľudne ich zahadzuj neprečítané. Tak, ako aj ja zahadzujem tie tvoje.
O čom mi asi tak môžeš písať? Možno o prebdených nociach, za ktoré ma nenávidíš, možno o svojich citoch, za ktoré ťa nenávidím ja.
Aké ľahké je z toho všetkého spraviť nič neznamenajúci odpad. Vodopád citov premeniť na kopu dotrhaného a dožmochleného papiera.
Je úplne zbytočné dbať na krasopis, či opravovať preklepy, veď všetko bude zničené!
Rozhovor.
Na jednej strane chvíľa ticha, na druhej dáke mumlanie a potom otázka, ktorá núti ruku zložiť slúchadlo, ktoré v sebe skrýva ten milovaný hlas, aby už ďalej neranil.
"No! Dobré! A čo bolo potom?"
Odpoveď je jednoduchá a logická. Núka sa takmer sama od seba.
"Nič... Vieš, potom už vôbec nič! Ahoj."
Tu-Tút, Tu-tút, tu-tút...
Milujem ťa! Ja teba vždy a všade. Aj tu! -Tút, Tu-tút, tu-tút...
Asi by som sa mal zmeniť.
Milí, malí a veľmi starí dedkovia sa mi hmýria okolo kolien a neustále mi do lítka vrážajú svoje injekčné striekačky, ktoré majú naplnené dákou hnusnou smradľavou žbrndou, pričom sa mi zo všetkých strán milo prihovárajú a občas na mňa aj žmurknú.
Najskôr to vyzeralo, ako zlý žart, no už mi je jasné, že o nič také nejde.
Prvé ma napadlo, že by som ich mal okolo seba rozkopať a podupať, no potom som si to rozmyslel.
Som rád, že je ich tak veľa, aspoň sa neskôr budem môcť vyhovoriť na presilu. Myslím, že sa do mňa podaktorí už aj zakusli. Možno si ma vyhliadli na večeru.
Všetko je tak zvláštne!
Cítim sa ako vo sne. Krok po kroku sa približujeme ku koncu predstavenia, no dnes to nebude také jednoduché! Dnes sa bude musieť obecenstvo rozhodnúť, či hlavný hrdina zostane nažive alebo zomrie.
Musia sa dôkladne zvážiť všetky ZA aj PROTI.
SMRŤ - prepísať scenár, zohnať červenú farbu a veľa čierneho odevu, no psychopat v lóži číslo 3, by bol spokojný.
ŽIVOT - nič sa neprepisuje, nič sa nezháňa, no divadlo stráca jedného návštevníka.
Práve trhám ďalší z tvojich listov. Tento bol obzvlášť tučný! Pravdepodobne plný výčitiek a nadávok za nesúvislé listy, čo ti posielam, a že ti nikdy neodpovedám na otázky, ktorých je v tvojich listoch, myslím, čoraz viac a viac.
Otázok je vždy viac, ako odpovedí. To je zákon prírody, zabezpečujúci ideálne podmienky pre zvedavé hlavy a ich dotieravé otázniky.
SMRŤ - pomalý rozklad spomienok.
Až budem starý, preleziem dáky vysoký plot a budem vás mať všetkých rád. Strhnem si zopár škrtancov z chrbta a poskytnem ich, ako pomoc hladujúcim.
Som rád, že sa to všetko tak nezadržatelne blíži. Bude to fajn. Treba si veriť a všetko bude O.K.!!!
Aj tak majú všetci dedovia cukrovku a obojstranný zápal pľúc.
Pomedzi žalúzie prekúka škodoradosť, ktorá nás už vopred trestá!
Je ráno a spolu s novým dňom sa budí aj moja túžba VEDIEŤ VIAC.
Nasadím si svoj najkrajší úsmev a vybehnem do ulíc privítať jar, ktorá nechodí... Jeden z mojich neznámich sa pri mne na chvíľu pristaví a po krátkom tichu sa ma niečo pýta.
Dal som mu vyhýbavú odpoveď.
On si potom nadvyhol klobúk na pozdrav a zostal... Neskôr som si od neho kúpil aj los, s ktorým som samozrejme nič nevyhral, no predal som mu svoj starý fotoaparát a niekokľko drobností.
Zhasol som, aby sme sa nevideli odchádzať a aby ťa svetlo nezobudilo.
Spi, maličká, spi, slnko ti zabije sny!
Komentáre
zvláštny text...