Dejstvo druhé - Ludevít
15.09.2007 21:23:10
Príbeh, ktorý sa možno začal práve v tvojom mestečku..
Zobudil som sa pomerne neskoro. Slnko mi už celkom slušne rozohrialo izbu a takmer sa tam nedalo dýchať. Pretrel som si oči a spomenul som si na včerajší rozhovor s Jusufom. Musel som sa pousmiať. Takže ja idem s Jusufom do légie... Paráda! To sú tie moje pivné nápady!
Vyhrabal som sa z postele a otvoril som okno. Síce leto už skončilo, no počasie bolo ešte stále veľmi príjemné. Poobliekal som sa, dačo som zjedol v kuchyni a vybral som sa do mesta.
Bolo štvrť na jedenásť, tak som ešte mal čas. Keďže ma nič lepšie nenapadlo, sadol som si v našom "central parku" na lavičku a sledoval som život v našom mestečku.
- Čo tu robíš, hovado?
Otvoril som oči.
- Nazdar Maco! Čo mi kopeš do topánky?
- Šak tu chrníš, ty hovado! Nejak som ťa musel zobudiť.
- Koľko je hodín?
- Neviem, ale môžeme sa niekoho spýtať.
- Kašli na to, už určite meškám. Nejdeš na pivo? Alebo na kofolu?
- Veď vravíš, že meškáš, hovado, a ešte ma voláš do šenku! Si ty normálny?
- No veď meškám do šenku, ty debil! Jusuf už bude značne nervózny.
Jusuf práve dopíjal svoje druhé pivo.
- Kde si toľko? Sa na to môžem vysrať. Zobral som pivo aj tebe, ale nakoniec ho musím chlastať ja! Je už jak šťanka!
- No veď tu na slnku sa rychlo zohreje, ty hovado.
- Teba sa kto pýtal, Ludevíku? Počul som, že si zas musel všetko vytárať.
- Čo som vytáral, ty hovado? Zas ti preskočilo?
- O tej légii, ty kokot!
- Jaaaaj taaaaak! Ty cicina! Šak si to tu vyblakoval na plnú hubu!
- No a čo? Veď tu nebolo celé mesto vtedy! Lenže ty to musíš roztrúbiť každému.
- Celé mesto tu síce nebolo, ale v sobotu tu je zato dosť ľudí...
- Načo to ale musíš rozširovať?
- No dobre chlapci - vstúpil som do ich rozhovoru - idem si pre pivo. Hneď som tu.
- Prines aj mne jedno - podával mi Maco nejaké drobné.
- Kto je dnes vo výčape?
- No Zápalka. - odpovedal mi Jusuf.
To je dobré znamenie, pomyslel som si. Keď so mnou Jusuf ešte komunikuje, tak snáď nebude príliš nasratý.
- Pivo? - spýtala sa ma Zápalkova usmiata hlava pri výčape.
- Dve pivá, ďakujem. - upresnil som objednávku.
- Načo si sem priviedol toho buzeranta? Mali sme predsa prebrať ten tvoj geniálny plán!
Jusuf vyzeral byť podráždený, keď sa pri mne pristavil cestou na záchod.
- Akože načo? Zobudil ma v central parku, tak sme prišli spolu.
- Ty si chrápal v parku? Za bieleho dňa?
- Je tu nuda, tak som zaspal... Máš s tým nejaký problém?
- Áno, mám... Dohodli sme sa na jedenástu a meškal si skoro hodinu.
- Hodinu? Koľko je vlastne hodín?
- Vyrátaj si to, ty kokot! Zober jedno pivo aj pre mňa. Ja sa zatiaľ idem vyšťať.
- A inak je celkom faj, že tu ten Maco je, aspoň nebudeme mať toľko roboty.
- To zas ako?
- No že to vytrúbi za nás. To, že ťa idem odprevadiť do légie.
- Kde v piči ste toľko, hovadá...?
- Kde-kde...? Rozdali sme si to vzadu v sklade so Zápalkom.
- A že ťa pozdravuje a posiela veľkú pusu. Hehe...
- Zedli ste hadovi nohu! Buzeranti!
- Maco, niečo ti chceme povedať. - začal som opatrne.
Jusuf na mňa vrhol zamračený pohľad, no nechal ma pokračovať.
- S Jusufom sme sa dohodli, že pôjdem s ním aj ja.
Jusufov pohľad bol ešte zamračenejší. Zjavne sa mu nepáčilo, že som ho opäť nazval Jusufom, no ešte stále mlčal.
- Kam s ním pôjdeš aj ty? Do légie? Čo ste sa už načisto odtrhli?
- Nie! Počkaj! On ma ide len odprevadiť. - pripojil sa Jusuf.
- Tebe asi načisto jebe! Naozaj tam chceš ísť?
- Veď som už povedal, nie?
- Vravel som ti predsa, že ťa tam zabijú! A ty hovado ho ešte podporuj!
- Ja som sa ho snažil včera presvedčiť, aby nešiel, ale už je pevne rozhodnutý...
- No fasa! A kedy tam akože chcete ísť?
- Čím skôr! - pokračoval Jusuf - Kým je ešte pekné počasie.
- Musíme vyraziť čo najskôr, lebo už je september a toto letné počasie už asi dlho nevydrží. - doplnil som.
- Dajte sa vyšetriť! - krútil hlavou Maco - A to tam chcete ísť akože stopom, či čo?
- No lietadlom asi nie...
- Vy dvaja nie ste normálni! Doma ste to už oznámili?
- Ja ešte zatiaľ nie.
- Ja som už matke spomínal, že ma to tu nebaví a asi pôjdem dakde von... - priznal sa Jusuf.
- Nemali by ste toľko fetovať, hovada! Potom vymýšľate pičoviny!
- Ten pravý sa ozval! - poznamenal posmešne Jusuf.
- Vie o tom už niekto? - vypytoval sa ďalej Maco.
- Zatiaľ len my dvaja a ty. - odpovedal som.
- A ty sa potom akože vrátiš sám?
- No hej. Plán je taký.
Ešte sme pobudli hodinku-dve na dvore našej krčmi a vypili sme aj nejaké ďalšie pivá. Bavili sme sa o stopovaní a Maco nám dal zopár dobrých rád ohľadom toho, čo si zobrať na cestu, ako stopovať, kde prespávať a podobne. Nejaké skúsenosti so stopovaním sme už mali všetci, no Jusuf a ja sme zatiaľ zašli najďalej do Olomouca na Portu, no Maco s Cvokym boli už aj v Holandsku. Vrátili sa len pred pár dňami, takže Maco bol nabitý zážitkami z cesty.
Z krčmi sme odchádzali až navečer a keďže obchody už boli zavreté, dohodli sme sa s Jusufom, že sa ráno stretneme a pôjdeme spolu nakúpiť. S Macovou pomocou sme už mali zostavený zoznam všetkých potrebných vecí.
- Čakáš tu už dlho? - spýtal sa Jusuf, keď si ku mne prisadol na lavičku v našom "central parku".
- Asi hodinu... - odvetil som.
- Tak sorry... Matka zas vymýšľala pičoviny, tak som skôr nemohol.
- Zoznam máš?
- Mám. Matka mi najskôr nechcela dať prachy, ale potm mi dala päťsto korún a že nech sa už domov ani nevraciam.
- Ja mám tiež nejakých sedem stovák. Dúfam, že to bude stačiť.
- To by malo. Dopísal som síce ešte pár vecí na zoznam, ale len nejaké drobnosti.
- Ukáž, čo to vlastne máme kúpiť.
Pozrel som si zoznam, ktorý Jusuf vytiahol z vrecka.
- Načo chceš kupovať prcáky ty debil?
- Pre istotu... Nemôžeš vedieť. Možno nás zoberie stopom nejaká cicuška a budeme musieť za odvoz zaplatiť v naturáliách. - usmieval sa Jusuf.
- No už to vidím! "Chlapci, odviazla som vás dvesto kilometrov, tak ma teraz musíte dobre vytrtkať!" Hehe..
- Len aby si sa neprekvapil!
- Rád sa nechám takto prekvapiť... A prečo si tam dopísal ihlu a niť?
- No šak keby sa mi odtrhol nejaký gombík alebo tak... Nebudeme predsa stopovať, ako poslední homlesáci! Tak nám nikto nezastaví.
- OK, ale ihlu a niť zoberiem z domu. Nemusíme vyhadzovať prachy ešte aj na to.
- V poriadku. - Jusuf mi zobral zoznam a vyškrtol spomínané položky.
- Ty si už vašim povedal, že ideš?
- Ešte nie... Najskôr sa dohodnime, kedy presne chceme vyraziť a potom im poviem.
- Myslím, že by sme mali vyraziť zajtra! - povedal rozhodne Jusuf.
- Zajtra?
Našťastie hneď v prvom obchode sme nakúpili takmer všetky potraviny a hygienické potreby, ktoré sme mali na zozname. Zoznam s teda celkom slušne skracoval. Už sme mali vyškrtnuté ovsené vločky, sáčkové polievky, instantnú kašu, ktorú nám odporučil Maco, nejaké konzervy a aj ryžu, balenú varných sáčkoch. Jusuf si kúpil aj krabičku prezervatívov, žuvačky a instantnú kávu.
- Vreckovky, servítky a hajzlák máme... Cukor a soľ tiež. - kontroloval som zoznam cestou do lekárne.
- Treba si zobrať aj dostatok oblečenia. Počasie sa môže kedykoľvek zmeniť! - poznamenal Jusuf.
- Musím sa spýtať Cvokyho, či mi požičia spacák a ešus... - rozmýšľal som nahlas.
- Vydíš? Kokot, skoro sme zabudli na ten pevný lieh a rozkladací vreckový varič!
- Najskôr vybavme lekáreň.
- Dobre, ale dopíš to na ten zoznam! Vravel som ti aj včera, že to tam máš napísať!
- Nie sme predsa sprostí, ty debil! Keď berieme ešus, na varič a lieh určite nezabudneme.
- Daj to sem! Ja to tam radšej dopíšem! Istota je guľomet.
V lekárni sme si kúpili obväz, dezinfekčný sprej, dačo na prelepenie rán, kinedryl, acilpyrín niečo proti bolesti.
- Mali sme si zobrať rovno ruksak! - frfľal Jusuf.
- A ktorý z nás by ho ako mal podľa teba vláčiť? Takto to máme aspoň nejak rozdelené.
- Kľudne by som ho niesol ja! Stále lepšie, ako behať s igelitkami! Vyzeráme, ako teplí bratia na nákupoch...
- Hoďme to teda zatiaľ k Macovi a skočme za Cvokym pre ten spacák. - navrhol som.
- Ludevít ešte určite chrní. Keď ho zobudíme, bude pičovať jak chorá vrana.
- A chceš sa trepať takto s nákupom za Cvokym?
- Zložme sa tu v parku a ja ťa počkám.
Cvoky nebol doma. Vraj šiel niekam von. Takto skoro ráno? Veď bolo len niečo po deviatej...
Vrátil som sa teda do parku, kde ma na moje nemalé prekvapenie, čakal Jusuf s Cvokym.
- Počul som, že idete do légie... - škeril sa na mňa Cvoky.
- Ja nie, len tento debil. - ukázal som na Jusufa.
- A máte už aj nakúpené, ako vidím. - pokračoval Cvoky.
- No hej, Maco nám včera pomohol zostaviť zoznam.
- S tým degešom už nikam nejdem! Maco je obyčajný kokot! Celú cestu mi robil len hanbu.
- Áno? A on nám včera vravel, že bolo fajn...
- No jasné! Bolo fakt úžasne! - rozčuloval sa ďalej Cvoky. - Cesta by aj bola celkom fajn, nebyť toho kokota! Stopovalo sa dobre, autá nás brali... aj počasie celkom v pohode... len ten degeš, keby sa vedel normálne správať!
- Čo také ti spravil? - zapojil sa do nášho rozhovoru Jusuf.
- Čo-čo... Všetko možné! Jeden trapas za druhým a ešte je to aj humusák!
- Ha-ha-ha... Ludevít je veľký klasik! - smial sa Jusuf.
- On neni klasik, ale kokot! Už s ním nikam nejdem! Furt len tie jeho prijebané reči počúvať! No nech sa páči! Nech si s ním ide kto chce, ja to nepotrebujem.
- Ozaj, Cvoky! Požičiaš mi svoj spacák a ešus?
- Varič a pevný lieh už máte?
- Nemáme, ale Jusuf to už dopísal na zoznam.
- Ty si "Jusuf", ty buzerant! - vybuchol Jusuf. - Nebudem ti to stále opakovať! Dostaneš napiču a budeš si to pamätať!
- Môžeš ísť na cestu kľudne aj sám, ty debil!
- Nikto sa ti neprosil. Ty si chcel ísť so mnou.
- Veď sám by si sa nikam nedostal, ty debil! Ani nevieš, kam máš ísť!
- Ti jebe? Šak do francúzska, nie?
- No vy máte tuším dosť! - zasmial sa Cvoky a dodal - ja už musím ísť, ale poobede sa zastav pre ten spacák a ešus. Požičiam vám aj môj varič a zostal mi aj nejaký pevný lieh. Neni tam toho nejak veľa, tak si radšej dva balíčky dokúpte.
Podali sme si ruky a Cvoky rýchlim krokom odkráčal.
- Kam ide? - spýtal som sa Jusufa.
- Vyzerám ako jeho matka? Odkiaľ mám vedieť kam ide?
- Len som sa ťa slušne spýtal, ty debil!
- Mal si sa spýtaj jeho, keď ťa to tak zaujíma.
- Až tak ma to zas nezaujíma... poďme kúpiť ten pevný lieh.
- A čo s igelitkami?
- Zoberme ich zatiaľ k Macovi.
Zazvonili sme. Stáli sme s igelitkami pred vchodom do paneláku, v ktorom býval Maco.
- Anóó? - ozval sa z reproduktoru ženský hlas s českým prízvukom.
- Dobrý deň teta, Maco je doma?
- Ty jsi to Jozífku? Počkej, já se podívám... - zachrapčal reproduktor a bolo ešte počuť vzďalujúce sa hlas Macovej mamtky - Ludevítku... Ludevítku... máš tu kamarády... Ludevítku...
S Jusufom sme sa na seba pozreli a snažili sme sa v sebe udusiť smiech.
- No on ješte spí. Nemohla jsem se k nemu dostat do izby.
- Hmmm... škoda... dovidenie teta a ďakujeme.
- Se zastav později, snad už bude vzhúru...
Zbehli sme na chodník.
- Vravel som ti, že ten kokot ešte chrápe!
- Čo tam nacvičujete hovada? - ozvalo sa nám sponad hlavy.
Z otvoreného okna na piatom poschodí sa na nás škerila Macova strapatá hlava.
- Tvoja matka vravela, že ešte chrápeš, ty buzerant!
- Ale kokot chrápem! Len nechcem, aby ma už od rána otravovala. Poďte hore.
Macova hlava zmyzla a ochvíľu sa ozvalo bzučanie elektrického zámku na vchodových dverách. Vybehli sme po schodoch a rýchlo sme vošli dnu.
Dvere nám prišla otvoriť Macova mama.
- Nazdar kluci. Tak on už je vzhúru...
- Áno teta, my vieme. Už sme s ním hovorili...
- Je ve svém pokoji, běžte dál... Co jste byli na nákupu?
- Mhmm... na nákupe... - nechcelo sa nám príliš rozvíjať konverzáciu.
Maco stál vo dverách svojej izby. Odstúpil na bok, aby sme mohli vojsť a hne%d za nami zavrel dvere. Zamkol a hodil sa na svoju rozostlanú postel.
- Brata máš kde? - spýtal sa ho Jusuf.
- Netuším... zas išiel na nejakú bicyklovú túru. Asi niekam na Oravu, či kam... možno na Moravu.. Chichííí... Neviem.
- Ty zas fetuješ? Ukáž očká? - naklonil sa Jusuf k Macovej vysmiatej hlave.
- Nefetujem, ty hovado... Veď ani nemám čo! Dal som si len nejaké vínko a tabletky...
- Maco, ty si kokot! A nevravím ti to prvý krát! Raz na tie tvoje experimenty doplatíš.
- Chichííí... ty hovado... ako by som na to mal doplatiť....?
- Maco, ty keď sa rehoceš, znie to, ako keď kvičí prasa! - poznamenal Jusuf a odpľul si cez otvorené okno.
Ja som si zatiaľ obzeral zariadenie Macovej izby. Stále sa tu niečo menilo a pribúdali nové veci. Prevládalo drevo v rôznych podobách. Trámy, fošne, dosky...laty a latky... konáre a zopár koreňov... Maco mal umeleckého ducha. S drogami a pitím to nijak nepreháňal, ale zato sa svedomite udržiaval vo forme...
- Čo si zožral k tomu vínu? - spýtal som sa.
- Už si nepamätám... chchííííí... nejaké tabletky...
- Ale aké tabletky, ty degeš? Je nám jasné, že si tým vínom nezapíjal lentilky!
- Ja si naozaj nepamätám, vy hovadá... Chichííí... Čo máte v tých taškách?
- Ludevítku, už si dneska něco snědl? - ozvalo sa spoza dverí.
- Jasné mami! - zakričal vážnym hlasom Maco. - Teraz ma nechaj! Nemám čas! Musím tu dačo s chalanmi prebrať!
- Jak to se mnou mluvíš? Jen počkej aš vylezeš! - čertila sa za dverami Macova mama a aby dala svojim slovám väčší dôraz, na záver silno zabúchala na dvere. - Vždyť ty stama jednou vylezeš!
Maco sa na situácii viditeľne bavil. Zadržiavajúc smiech si na poličke nad sebou nahmatal cigarety a jednu si zapálil.
- Čím si ju tak nasral? - vyzvedal som.
- Áále ničím... Stále mi tu robí divadlo! Asi tiež niečo v tej kuchyni fetuje...
Maca neskôr napadlo, že jeho brat by mal niekde ešte mať nejaký pevný lieh a po krátkom hladaní ho aj našiel.
- No to ale nebude stačiť. - poznamenal odborne Jusuf.
- Tak si vyser oko! Koľko by si toho chcel zobrať so sebou, ty hovado?
- To nám určite nebude stačiť! - zopakoval rozhodne Jusuf.
- Tak si ešte dokúpite. Na! Zbalte si to buzeranti!
O pól hodiny sme už stáli opäť na chodníku pred Macovim panelákom.
- Ty choď teda za Cvokym a ja sa idem domov nažrať. Som hladný, ako pes! - povedal Jusuf a utrápene hi hladil brucho.
- Najskôr ideme kúpiť pevný lieh! - namietol som - A Cvoky bude doma aj tak až poobede.
Komentáre